Inšpiratívne príbehy

Učiteľ si adoptuje pestúnske dieťa, ktoré je kópiou svojej zosnulej dcéry, po rokoch sa ukáže jej matka – Príbeh dňa

Steve bol šokovaný, keď v škole videl mladé dievča pripomínajúce jeho zosnulú dcéru. To ešte netušil, že o pár dní sa pred jeho dverami objaví jej matka.

Profesor Palmer mal byť vo svojej triede pred desiatimi minútami.

Deti pod stolmi nepokojne klopkali nohami. Boli pripravení s knihami na kreslenie, ktoré otvorili novú stránku. Ich úplne nové balenie pastelových pasteliek bolo na jednej strane takmer zoradené a každá ceruzka na druhej bola dokonale nabrúsená.

Všetky deti sedeli so založenými rukami, usmievali sa na svojich najlepších priateľov v triede a snažili sa skryť svoje vzrušenie.

Dnes bola prvá hodina výtvarnej výchovy v tomto roku a s nadšením zistili, čo ich bude ich obľúbený pán Palmer učiť.

'Kde je pán Palmer?'

Len na ilustračné účely. | Zdroj: Getty Images

Milovaný pán Palmer bol medzitým v učiteľskej izbe a sedel ďaleko od davu veselo štebotajúcich učiteľov. Nebolo to tak, že by chcel byť sám. V posledných dvoch rokoch vedel byť len sám.

Sedel za stolom a prehrával si deň, keď stratil schopnosť cítiť radosť.

Cítil vlasy svojej manželky Sonie, keď spala vedľa neho. Videl vzory slnečného svetla, ktoré kĺzali cez závesy a rozptýlili sa po stenách. Cítil vôňu kanvice na kávu a misky čerstvých nasekaných jahôd, na ktorých hodovala jeho dcéra Mindy. Cítil jemnosť posledného bozku od Sonie a Mindy. Počul, ako sa zatvorili dvere, keď odchádzali do školy a do práce a spievali svoju obľúbenú pieseň.

Pán Palmer alebo Steve svojim kolegom by dali čokoľvek za to, aby opäť videli ich tváre a počuli ich hlúpy spev. Bol by sa odovzdal akémukoľvek bohu, aby zastavil smrteľnú autonehodu toho rána. Najviac zo všetkého by dal čokoľvek za to, aby opäť videl usmiatu tvár svojej malej osemročnej Mindy.

'Ahoj?' hlas malého dievčatka ho zaskočil späť do prítomnosti.

Zamávala mu spoza učiteľskej miestnosti. A Steve opäť videl úsmev svojej dcéry.

Len na ilustračné účely. | Zdroj: Getty Images

'Pán Palmer!'

Steve hľadel príliš neveriacky na to, aby odpovedal.

'Pán Palmer, dobré ráno! Som Maggie Boone z triedy 3A. Práve je obdobie umenia - neprídete?'

Maggie pri pohľade na učiteľku, ktorá sa ju snažila spoznať, povedala: 'Ach, ja som nový študent, pán Palmer. Moja nová pestúnska rodina mi konečne dovolila vstúpiť do školy. Dnes je môj prvý deň!'

Steve si uvedomil, že sa celý ten čas neusmial ani na dieťa neodpovedal.

'Ach, ahoj...Mindy?'

'To je Maggie.'

'Ahoj Maggie, vitaj v škole. Samozrejme, dovoľ mi vziať si knihy. Idem za tebou.'

Keď Steve kráčal za šťastne obskakujúcim dievčatkom, premýšľal, či sa mu to nesníva.

Podoba dievčaťa na jeho zosnulú dcéru bola neskutočná - ale jej meno...Maggie...bolo väčší šok.

Len na ilustračné účely. | Zdroj: Getty Images

Bolo to meno ďalšej dcéry, ktorú Steve stratil pred desiatimi rokmi. „Mindy“ a „Maggie“ boli mená, ktoré si Steve a Sonia vybrali, keď bola Sonia tehotná s dvojčatami.

Ale ako to chcel osud - Mindy sa narodila živá a kopaná, ale Maggie to nezvládla.

A aj keď sa pár nikdy nedostal zo straty Maggie, všetok ten smútok nasmerovali do lásky a zasypali ním Mindy.

Dokonca aj ráno, keď Sonia a Mindy nehoda, Sonia myslela na svoje stratené dieťa. 'Maggie by bolo také krásne dievčatko, však?'

Steve nemohol prestať myslieť na dievča, ktoré stretol. V mnohých ohľadoch bola ako Mindy. A predsa sa tiež cítila ako dcéra, ktorú nikdy nemal.

Bez toho, aby o tom vedeli, Steve a Maggie sa v nasledujúcich týždňoch stali navzájom obľúbenými ľuďmi. Steve zistil, že Maggie nikdy nevedela, ako sa doma cíti. Bola v systéme pestúnskej starostlivosti odkedy si nepamätala.

'Nikdy sa v skutočnosti necítia ako mama a otec. Nikdy som tak nikoho nenazval.'

Len na ilustračné účely. | Zdroj: Getty Images

'A čo tvoji rodení rodičia?' opýtal sa Steve impulzívne a okamžite si zahryzol do jazyka.

'Hovorí sa, že moja mama bola rozkošná, ale veľmi chudobná. Musela ma pustiť, pretože mi nemohla kúpiť jedlo ani oblečenie. A o svojom otcovi neviem nič. Možno ho vôbec nemám.' povedala Maggie, keď si zakryla tvár a vzlykala.

Steveovo srdce vedelo, čo chce – ale po všetkom zúfalstve, ktoré zasiahlo jeho život, sa príliš bál dúfať.

V očakávaní najhoršieho sa len tak mimochodom pýtal na možnosť, že si dieťa adoptuje. Jeho právnik povedal, že to bude trvať nanajvýš pár týždňov.

Stále však zostávalo urobiť jednu vec.

Život ti vždy dáva druhé šance.

Počas jednej z ich pomalých, bezcieľnych prechádzok po škole Steve konečne našiel odvahu opýtať sa.

'Maggie... cítiš sa so mnou bezpečne a šťastná?'

Maggie s úsmevom prikývla.

'Veríš mi?'

'Milujem ťa, Steve! Prečo sa pýtaš?' Maggie bola prekvapená týmto náhlym výsluchom.

'Premýšľal som...možno...chceli by ste, aby sme spolu žili...natrvalo?'

Maggie sa takmer potkla, keď zastala.

'Ako rodina?'

'Ako rodina!' Steve sa na ňu pozrel, pripravený prijať čokoľvek, čo bude jej odpoveď.

Maggie ho objala a povedala: 'Áno! To by sa mi páčilo. To by sa mi páčilo, ocko!'

Len na ilustračné účely. | Zdroj: Getty Images

Steve sa roztopil a plakal v teple toho objatia, ktoré mu bolo povedomé. Vedel, že šťastie je tu, aby opäť pozdvihlo jeho život.

Steve a Maggie sa stali neoddeliteľnými ako otec a dcéra. Maggie nechcela premeškať jedinú príležitosť povedať mu, ako veľmi ho miluje, a Steve urobil významné kariérne rozhodnutia, aby bol viac prítomný v živote svojej dcéry.

Prešli tri roky a v jedno veterné nedeľné popoludnie, keď si Maggie zdriemla, ich šťastný domov mal nečakanú návštevu.

Steve otvoril dvere a znova premýšľal, či sa mu sníva.

'Sonia...?'

Akoby sa jeho manželka vrátila z práce v bežný deň. Tie isté zlaté vlasy, tie isté unavené oči a ten istý jemný úsmev... Ako by to mohlo byť?

'Ahoj, Steve. Ja som Sarah. Som Maggieina mama.'

Len na ilustračné účely. | Zdroj: Getty Images

'Odkiaľ pozná moje meno?'

Steve, stále omámený neskutočnou podobnosťou tej ženy, ju pozval dnu.

'Prepáč, je to bizarné. Veľmi sa podobáš na moju zosnulú manželku.'

'Steve, Sonia ti niečo tajila. Som jej sestra dvojča.'

'Nie, Sonia bola jedináčik. Povedala by mi...'

'Neurobila a mala na to svoje dôvody. Urobil som strašnú vec. Vyrastali sme v násilníckej domácnosti. Detstvo sme strávili tým, že sme sa navzájom podporovali, navzájom sme si čistili rany a prekonali sme si temné časy.'

'A jedného dňa, keď som mal 17 rokov, som utiekol z domu. Nechal som ju o tomto pláne úplne v nevedomosti. Na chvíľu mi to prišlo oslobodzujúce. Vedel som však, že som ju nechal, aby sa s našimi násilnými rodičmi vysporiadala s ňou.' vlastné.

'Nikdy mi neodpustila. Snažil som sa ju nájsť a v priebehu rokov som ju niekoľkokrát oslovil, ale nikdy nereagovala.

'A tiež som naozaj bojovala. Nebola som pripravená na slobodu, ktorej som bola zrazu vystavená. Dostala som sa do zlej spoločnosti a v 19 rokoch som bola tehotná s dieťaťom, ktorého otca som s istotou nepoznala.'

Len na ilustračné účely. | Zdroj: Getty Images

„Mal som novorodenca s podváhou, žiadne mlieko, ktoré by som mohol ponúknuť, a vo vrecku som nemal ani cent, aby som jej kúpil jedlo alebo upratal plienky.

'A tak som sa rozhodol nechať Maggie v zariadení starostlivosti o deti, ktoré som našiel. Nemohol som sa odtiaľ dostať rýchlejšie.

'Nechal som ju tam, pretože som sa chcel po ňu jedného dňa vrátiť. Nie ako chudobné a porazené dievča, ale ako nezávislú ženu, ktorá si môže dovoliť všetko, čo jej dieťa kedy potrebuje.'

'Trvalo mi to 11 rokov. A teraz som tu a nemôžem si vziať svoje dieťa späť. Nie preto, že by som to nedokázal, ale preto, že pochybujem, či si zaslúžim jej lásku viac ako ty.'

'Si jej mama. Vrátil si sa po ňu. Spravil si sa pre ňu. Nie je to tak?' spýtal sa Steve Sarah. 'Potom si ju zaslúžiš viac ako ktokoľvek iný.'

Len na ilustračné účely. | Zdroj: Getty Images

Keď sa Sarah a Steve o seba mlčky opierali, Maggie pribehla k mame a ockovi. Všetci traja si v tichosti sľúbili, že svoju vzácnu druhú šancu mať rodinu nepustia.

Čo sa učíme z tohto príbehu?

• Buďte pozorní a láskaví k vzájomnej bolesti. Všetci prežívame smútok a smútok rôznymi spôsobmi. Ak budeme k sebe láskaví, môžeme nájsť spôsoby, ako zmierniť životné bolesti. Steve a Maggie v sebe našli rodinu predovšetkým kvôli ich láskavosti. Steveova láskavosť pomohla aj Sarah mať rodinu.
• Život ti vždy dáva druhé šance. Napriek svojmu smútku bol Steve otvorený tomu, aby dostal požehnanie v podobe druhej šance. Dokonca aj Sarah bola dosť odvážna, aby sa objavila pri Steveových dverách a požiadala o druhú šancu v rodine. Ich viera a ochota pracovať na tom umožnili.

Zdieľajte tento príbeh so svojimi priateľmi. Môže im to rozjasniť deň a inšpirovať ich.

Ak sa vám tento príbeh páčil, možno sa vám bude páčiť toto o žene, ktorá stretla dievča, ktoré sa podobalo na jej zosnulú dcéru. Aj ona dúfala, že dostane druhú šancu mať rodinu.

Tento diel je inšpirovaný príbehmi z každodenného života našich čitateľov a napísal ho profesionálny spisovateľ. Akákoľvek podobnosť so skutočnými menami alebo miestami je čisto náhodná. Všetky obrázky sú len ilustračné. Podeľte sa s nami o svoj príbeh; možno to niekomu zmení život. Ak sa chcete podeliť o svoj príbeh, pošlite ho na info@vivacello.org .